Rovnaký a predsa je iný
Vinný a zároveň bez viny
Tarkavý, no niekedy sivý
Či bez nich alebo aj s nimi

Nové miesta, stará cesta
Stojí v pohybe
Pravda či irónia?

Ponúka aj to nehľadané
Reže i napriek tupej hrane
Svieti v ňom slnko aj po nociach
Ďalej dôjdu, tí čo sa otočia

Nové miesta, stará cesta
Učí na chybe
Šťastie či agónia?

Točí sa, točí sa, točí
Nekonečné dni a noci
Čaká mylne neomylné
To čo nie je nezosilnie

Točí sa, točí sa, stále točí
Ak druhý odbočí
Nevidí pre oči.

Nemenný a predsa sa mení
Tlie jadro v studenom kameni
Čierny navonok, vnútri biely
Raz spadne, rozbije sa celý

Nové miesta, stará cesta
Žije v pohybe
Láska či apatia?

Točí sa, točí sa, točí
Krátke dni a dlhé noci
Skrýva pilne neomylné
V nádeji že nepominie

Točí sa, točí sa, stále točí
Ten kto sa otočil
Zakrýval si oči.

Rovnaký a predsa je iný
Plaché myšlienky, smelé činy
Navonok slabý, vnútri silný
Je bez nich, no zároveň s nimi

Nové miesta, stará cesta
Kvitne po zime

Alexandra Puškárová

About Alexandra Puškárová

'Every poem has a story to tell'

Leave a Reply